Bratislavské visuté záhrady
Pomôžme vytvoriť nové dominanty Bratislavy
     

Téma: Bude raz aj z Bratislavy zelené mesto?

"Kým kedysi bola Bratislava mestom záhrad, dnes môže verejné parky a záhrady iným európskym mestám skôr závidieť. Popri Prahe s vyše dvesto parkami pôsobí slovenská metropola ako popoluška. V počte zelených plôch ju zahanbí dokonca aj priemyselný škótsky Glasgow – ten má parkov vyše deväťdesiat. Bratislava pritom má predpoklady stať sa zeleným mestom. Najväčší vizionári dokonca snívajú o vytvorení visutých záhrad na juhovýchodných svahoch Malých Karpát.

Kto niekedy navštívil Berlín, Viedeň či Prahu, tomu v Bratislave zeleň chýba. Nie že by mesto žiadnu zeleň nemalo. Veď je tu Sad Janka Kráľa, Horský park, Medická záhrada... Oficiálne normy, ktoré požadujú päťdesiat až sedemdesiatpäť štvorcových metrov zelene na obyvateľa, slovenské hlavné mesto nielen hravo spĺňa, dosahuje dokonca až dvojnásobok.

„Problémom nie je plocha, ale kvalita zelene. Kým vo Viedni človek má pocit, že sa ocitol v parku, v Bratislave sa cíti ako v sídliskovej zeleni. A to je zásadný rozdiel,“ hovorí Stanislav Tokoš z oddelenia územného plánovania bratislavského magistrátu.

Za pravdu mu dáva aj záhradná architektka Ľubica Feriancová zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre: „Nepoznám na Slovensku mesto, ktoré by nespĺňalo normy na zeleň, a tie sú pritom porovnateľné s európskymi. Lenže zeleň v slovenských mestách neposkytuje to, čo napríklad Phoenix park v Dubline. Hoci v jeho okolí nie sú na rozdiel od Bratislavy žiadne lesy, vďaka parkom ho ľudia vnímajú ako naozaj príjemné mesto. V západnej Európe je dávno zaužívaným pravidlom, že každé mesto má aspoň jeden areál, kde ľudia všetkých vekových kategórií môžu v príjemnom a kultivovanom prírodnom prostredí tráviť voľný čas. V sedemstohektárovom dublinskom parku ľudia športujú, je tam zoo aj botanická záhrada. Bratislava nič podobné nemá.“

Visuté záhrady uprostred viníc

„Bratislave chýba skutočný verejný park v podobe, akú poznáme z európskych metropol,“ hovorí Juraj Ondrejčík, iniciátor projektu Bratislavské visuté záhrady. Tie si predstavuje vo forme terasovitých záhrad nad hlavným mestom, ktoré by boli „vysoko kvalitným, umelecko-kultúrnym priestorom, viacgeneračným a maximálne bezbariérovým verejným parkom na slnečných juhovýchodných svahoch Malých Karpát.“ Záhrady na pomedzí mestských lesov a vinohradov by v najvyšších miestach plynule prechádzali do lesoparku a najvyššie položená terasa záhrad by kopírovala obvod lesa, čím by bola zároveň bariérou pre čierne stavby.

Nadšenec Ondrejčík z bratislavského magistrátu so žiadosťou o navrhnutie podoby visutých záhrad oslovil aj študentov architektúry z bratislavskej Slovenskej technickej univerzity a študentov krajinnej a záhradnej architektúry na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Obe školy projekt zaujal, hoci si uvedomujú, že jeho realizácia je otázna – pre zložité majetkovoprávne pomery aj finančnú náročnosť vo vybranej lokalite. „Územie je veľmi atraktívne pre developerov, ktorí lokalitu považujú za ideálne miesto na bývanie,“ hovorí nielen Katarína Kačicová, ktorá o projekte bratislavských visutých záhrad vlani napísala svoju diplomovú prácu.

Kačicová vo svojom návrhu vychádzala z potreby zachovania viníc, ktoré sú na svahoch Malých Karpát pri Bratislave už od čias Keltov. „Vinice nevytlačila peronospóra ani fyloxéra, teraz sa však musia chrániť pred inou epidémiou – expanzívnym zastavovaním,“ píše v diplomovke. Práve vinice by podľa nej mali pritiahnuť ľudí do parku. V parku plnom bylinkových terás (napríklad rumančekovej, šalviovej či hluchavkovej) by podľa nej mal stáť aj vinársky závod s výstavnými priestormi, kde by sa prezentovala bohatá história malokarpatského vinohradníctva. Srdcom parku by bol Rösslerov lom, ktorého steny by sa dali využiť na lezenie. Kačicová sa odvoláva na heslo fanúšikov čoraz populárnejšieho geocashingu: zem je naše ihrisko. Nechýbali by ihriská pre deti, ale aj priestor pre aktivity starších ľudí.

„Plán visutých záhrad je veľmi ambiciózny a honosný. Naši študenti prišli s množstvom zaujímavých nápadov, inšpirovali sa zahraničím. Navrhli vyhliadkové terasy, vinohradnícke múzeum, aby sa zachovala pamäť miesta, Rösslerov lom pre galériu pod holým nebom a ďalšie aktivity. Chceli by zachovať časť viníc ako tradičného krajinného obrazu mesta a radi by vinice sprístupnili návštevníkom. Možno je to trochu naivné, ale bolo by pekné, keby aspoň niektoré študentské nápady uzreli svetlo sveta a inšpirovali architektov krajinárov. To územie má úžasné možnosti,“ hovorí architektka Eva Putrová z Ústavu záhradnej a krajinnej architektúry na STU v Bratislave.

Nitrianski študenti do svojej vízie záhrad zahrnuli rôzne kultúrne aktivity, navrhli výstavnú sieň v plenéri pre land art, vyhliadkové reštaurácie, vináreň, počítali s tým, že by sa tu školáci mohli učiť prírodopis. Visuté záhrady ako multifunkčný priestor by sa stali turistickou atrakciou, kde by ľudia mohli stráviť aj celý deň. Také ochutnávky vína by iste boli zaujímavejším trávením voľného času ako celodenné blúdenie po nákupnom centre.

„Dnešný moderný človek potrebuje prírodu, no zároveň sa v nej chce cítiť príjemne. Nie každý túži robiť pätnásťkilometrové túry po lese, niekomu stačí sadnúť si v príjemnom prostredí a popíjajúc kávu dívať sa na scenériu Bratislavy. Pritom si kávu nechce nosiť v termoske. Prečo by si ju nemohol kúpiť v upravenom parku? Takto moderne sa žije vo svete,“ načrtáva Ľubica Feriancová, vedúca katedry záhradnej a krajinnej architektúry nitrianskej univerzity.

Parky namiesto fabrík

Ešte pred sto rokmi v Bratislave bolo oveľa viac zelených plôch, padli však za obeť výstavbe. Feriancová pripomína, že newyorský Central Park vznikol pred stopäťdesiatimi rokmi na 370 hektároch a do dnešného dňa si nikto nedovolil odkrojiť z jeho územia ani štvorcový meter na niečo iné ako vybavenie parku. A to sa park nachádza na Manhattane! Ako to, že New York si svoj kus zelene dokázal uchrániť a Bratislava nie? Žijú azda v Amerike kultúrnejší ľudia ako na Slovensku?

Po dobré príklady však netreba chodiť až za oceán. „Pražania dávno pochopili, že ak chcú do mesta priviesť zahraničných turistov, musia sa venovať aj parkom a plochám kultúrnej zelene. Za posledných dvadsať rokov obnovujú nielen svoje historické záhrady, ale budujú aj nové. Najmodernejší je asi Sony Park na Chodove, to je ukážka elegantného parku, ktorý vyrástol na strechách podzemných garáží,“ hovorí Feriancová.

Susedná Viedeň sa zo sídliska Erlaa rozhodla dopravu odstrániť až po jeho vybudovaní. Dodatočne teda mesto postavilo podzemné parkoviská pre všetkých obyvateľov sídliska a na zelených priestranstvách medzi činžiakmi nevidno jediné auto. Najnovším trendom vo svete je vytváranie parkov na miestach po opustenej priemyselnej výrobe. V Paríži napríklad na území bývalej automobilovej fabriky vznikol reprezentatívny moderný park André Citroena inšpirovaný klasicistickými záhradami.

Aj architektka Eva Putrová má svoj obľúbený dobrý príklad – berlínsky Naturpark Südgelände, ktorý vznikol na zrušenej nákladnej stanici. Pomedzi koľajnice tam vyrastajú brezy.

V čom je teda problém v Bratislave? V tom, že parky neprinášajú okamžitý zisk? Developerov asi zlepšenie mikroklímy a dobrý pocit ľudí z mesta nezaujíma. Heslo projektu visutých záhrad znie: Pomôžme vytvoriť nové dominanty Bratislavy. Znie to lákavo. Bolo by krásne mať v meste unikátne visuté záhrady. Veľa však záleží na vôli obyvateľov ísť za svojím zeleným snom. Pokiaľ sa zomknú a vytvoria taký veľký tlak ako pri záchrane PKO,  možno ani projekt bratislavských visutých záhrad nezostane víziou a zmení sa na skutočnosť.

Zatiaľ by však nebolo od veci sústrediť sa na zlepšenie kvality už existujúcich verejných priestorov - tie sú často zaburinené, plné polámaných a neošetrených stromov, chýbajú v nich lavičky aj odpadkové koše...

Kultivovaní ľudia chcú žiť v príjemnom prostredí. Na druhej strane aj samotné prostredie ľudí kultivuje. Keď bude mať Bratislava príjemné parky, ľudia iste radšej strávia víkend inde ako v nákupných centrách."

Aké zelené sú európske mestá

Vďaka malokarpatským lesom Bratislava získala v rebríčku siedmich vybraných európskych miest podobnej veľkosti síce prvenstvo, no menej parkov ako Bratislava má len nemecké Lipsko.

Mesto	Počet obyvateľov	Plocha zelene na obyvateľa	Plocha parkov na obyvateľa	Plocha lesov na obyvateľa
1. Bratislava	430 000	223,3 m2	20,0 m2	203,3 m2
2. Zürich	367 000	108,5 m2	48,6 m2	59,9 m2
3. Helsinki	565 000	99,1 m2	33,6 m2	65,5 m2
4. Antverpy	462 000	67,2 m2	62,0 m2	5,2 m2
5. Lipsko	502 000	59,9 m2	18,5 m2	41,4 m2
6. Birmingham	980 000	46,5 m2	40,8 m2	5,6 m2
7. Dublin	506 000	40,3 m2	40,3 m2	0 m2

Zdroj: Posúdenie potenciálu zelene na území Bratislavy v kontexte skúseností európskych miest, Ing. Tamara Reháčková, PhD. a RNDr. Eva Pauditšová, PhD., 2006.

Katarína Sedláková

In: Magazín Pravdy, Téma: Bude raz aj z Bratislavy zelené mesto?, Katarína Sedláková, č. 12, štvrtok 24. marca 2011, str. 8 - 11.