Vyhľadávanie

?(Pomocník k vyhľadávaniu)|...(Rozšírené vyhľadávanie)

Bratislavské visuté záhrady
Pomôžme vytvoriť nové dominanty Bratislavy
 
   


 

Ján Miloslav Bahna

Bahna Ján portrét
Prof. Ing.arch. Ján Miloslav Bahna, akad.arch. - prezident Spolku architektov Slovenska a člen Katedry architektonickej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave

"Bratislava má z hľadiska topografie danosti, ktoré umožňujú vytvárať plnohodnotné a dynamické krajinné obrazy."
 

 
 
BRATISLAVSKÉ VISUTÉ ZÁHRADY
Príspevok ku krajinnej koncepcii architektúry.


Bratislavské visuté záhrady sú ambiciózny projekt, alebo skôr stratégia zlepšenia kvality obytného prostredia i obrazu mesta. Názov je trochu nadsadený, ale to bol asi zámer iniciátora. Chce upozorniť na potrebu kultivovania krajiny a zelene v bratislavskom mestskom priestore. Takže vnímam tento zámer ako začiatok budovania koncepcie Bratislavy ako zeleného mesta.

V Bratislave bola v roku 1775 založená prvá verejná záhrada v strednej Európe – Aupark, doteraz zachovaný, ale stále atakovaný agresivitou nových developerov, ktorí si nechcú uvedomiť, že ich sklená veža je krátkodobý nevhodný zásah do siluety mesta. Druhý významný počin v kultivovaní zelene predstavovalo založenie Horského parku v 19. storočí. Aj tento komplex prežil dodnes s menšími korekciami a slúži mestskej relaxácii obyvateľov.

Bratislava má z hľadiska topografie danosti, ktoré umožňujú vytvárať plnohodnotné a dynamické krajinné obrazy. Historické veduty pripomínajú mesto v harmónii s krajinou a dunajskými lužnými lesmi. Karpatský masív so svojim hradným bralom križuje Dunaj na mieste brodu. Práve tu bol základ urbanizácie tohto regiónu. Tieto základné prírodné fenomény sú však v súčasnosti potlačené monotónnou výstavbou sídlisk. Ich betónová hradba siaha až po hranicu lesoparku. Medzi stavebnou štruktúrou a zeleným masívom nie je žiadny prechod. Stavebná činnosť sa zahrýza do prírody. Kubusovité formy moderny  nerešpektujú organickú podstatu krajiny. Ešte prvé moderné sídlisko Ružinov malo úmerne k zástavbe komponovanú zeleň. Tu bol založený aj centrálny park. Čím ďalej, tým sa viac zeleň potláčala prehustenou zástavbou. Ďalšie obytné súbory sú už hustejšie zastavané bez významnejšej koncepcie zelene. Školské projekty vystavené v Primaciálnom palác priniesli veľa námetov, ale boli až príliš reálne. Mne tam chýbal odvážnejší krok krajinného konceptu architektúry, ktorý by zodpovedal vízii zadania.

Krajiny s vinohradmi patria medzi najdynamickejšie urbanistické kompozície. Aj bratislavské svahy by mohli zužitkovať takéto atraktívne polohy. Veľká časť zástavby obytných štvrtí však zasahuje až po hranice lesa, preto je tu problematické rozvinutie veľkorysej koncepcie visutých záhrad ako verejného priestoru. Pre tento koncept je možné ešte transformovať východné svahy Karpát nad Krasňanami. Visuté záhrady by mali tvoriť jednu časť tejto koncepcie. Problém zelene treba riešiť aj na nábrežiach, pri konverzii priemyselných areálov, v obytných súboroch a v uliciach i námestiach. Súčasné svetové koncepcie krajinného modelu architektúry, kde architektonické formy prerastajú do krajiny, nám prinášajú množstvo dobrých príkladov. S využitím krajinárskych prvkov počíta aj idea trvalo udržateľného rozvoja.

Krajinný model architektúry skúmame v školských zadaniach na Vysokej škole výtvarných umení permanentne. V našich školských projektoch  sme sa už zaoberali riešením nábreží, pečenského lesa, kameňolomu pod hradom i v Horskom parku a tzv. čerešňovým údolím pod Starou vinárskou. Tento amfiteatrálny priestor pri Slavíne sa ponúka na kultivovanie do urbánnej krajiny. Mohol by vytvoriť pilotný projekt pre visuté záhrady. Z hľadiska atraktivity je to jedinečná poloha oproti hradu v kontakte s historickým jadrom mesta. Pôvodná príroda a naša architektúra spolu vytvárajú novú kultivovanú urbánnu krajinu. Práve v súčasnosti je aktuálna koexistencia týchto dvoch prvkov prostredia. Týmto smerom by sme chceli ísť aj pri riešení vybranej témy a lokality z akcie bratislavských visutých záhrad. Problematiku vytvárania kultivovanej zelene v harmonickom celku s architektúrou považujeme za prioritný kompozičný princíp aj pre rozvojové plány mesta.


Prof. J. M. Bahna

 
Kontakt: Web editor
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 23.2.2010 / 23.2.2010

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.


webdesign & redakčný systém

Prihlásiť sa