Vyhľadávanie

?(Pomocník k vyhľadávaniu)|...(Rozšírené vyhľadávanie)

Bratislavské visuté záhrady
Pomôžme vytvoriť nové dominanty Bratislavy
 
   


Cesta: Titulka
 

Odborná diskusia

Diskusia
Vo štvrtok 4. februára 2010 sa v Primaciálnom paláci v Bratislave konala odborná diskusia s témou "Bratislavské visuté záhrady – filozofia a realizácia projektu". Zúčastnili sa jej zástupcovia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy (MAG), Mestských lesov v Bratislave, Komory architektov Slovenska, Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU), Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU), Mendelovej univerzity v Brne, partnerského Mesta Viedeň či Nadácie Pontis. Pokúsili sa spoločne spresniť ideu vybudovania veľkého verejného parku, ako aj spôsob jej uskutočnenia.
Hlavné mesto projektom Bratislavských visutých záhrad otvorilo niekoľko tém, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a viac či menej prelínajú. V prvom rade je to samotné vybudovanie reprezentatívneho parku hlavného mesta, ktorý by zároveň dôstojne prezentoval celú krajinu. Významnou témou je aj účasť súkromných firiem v oblasti ekológie – prostredníctvom spoločenskej zodpovednosti a ich angažovania vo verejnom záujme alebo uplatňovaním zelených postupov vo vlastných projektoch (energetická úspornosť budov, používanie zelených striech a zelených fasád a pod.). V neposlednom rade však ide aj o otázku budúcnosti vinohradov v Bratislave, ktoré po celé stáročia dotvárali jej obraz ako aj obraz okolitej krajiny, od minulého roka však stratili ochranu zákona.
 

 
 
Účastníci v diskusii vyjadrili podporu zámeru vybudovať reprezentatívny park hlavného mesta a zároveň sa pokúsili naznačiť, akým smerom by sa mala uberať jeho realizácia. Hlavný architekt mesta prof. Ing.arch. Štefan Šlachta, PhD. o visutých záhradách nad Bratislavou povedal: „Je to atraktívna myšlienka, ktorá by sa mohla v Bratislave realizovať a ktorá by bola nepochybne obohatením mesta.“ Ako prvý krok označil výstavu študentských prác a zároveň vyzval prítomných, aby sa spoločne pokúsili pomenovať, aké ďalšie kroky by mali nasledovať. Sám naznačil možnosť, že treba buď podrobnejšie rozpracovať študentmi najviac riešené juhovýchodné svahy Malých Karpát nad mestom, alebo vytipovať ďalšie možné lokality v meste vhodné k umiestneniu Bratislavských visutých záhrad. „Podkarpatský pás – je to miesto, ktoré má genius loci, dá sa stavať na takomto základe. Keby sme išli do inej lokality, môže mať úplne inú filozofiu a charakter,“ povedal. V prípade niekoľkých menších lokalít by v Bratislave mohla podľa koordinátora projektu Mgr. Juraja Ondrejčíka vzniknúť aj sústava viacerých záhrad, ktoré by zastrešoval spoločný názov.

Študentka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Milota Sidorová k tejto téme vyslovila názor, že by sa už vynaložené úsilie a pozornosť zamerané na konkrétne lokality nemali znehodnocovať úvahami o úplne iných, nesúvisiacich lokalitách. V otázke ďalších lokalít hlavný architekt mesta prof. Š. Šlachta skonštatoval, že „máloktorá má taký rozsah ako lokalita Podhorského pásu“. Za veľmi vhodnú ju pre „tento veľkolepý projekt“ označil aj prof. Ing.arch. Peter Gál, PhD. z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. K otázke iného lokalizovania projektu doplnil: „Žiaľ, bláznivá urbanizácia mnohé z najcennejších polôh už obsadila a sú nenávratne stratené.“ Vybudovanie záhrad označil aj za „prostriedok k tomu, aby sa oživila východná hrana lesoparku, ktorá je od Koliby po Peknú cestu úplne pasívna, nedá sa tam dostať a niet prečo, aby tam niekto išiel. Celá východná husto urbanizovaná časť mesta postráda toto priečne prepojenie.“ Vedúci Oddelenia koordinácie územných systémov Ing.arch. Vladimír Hrdý (MAG) doplnil: „To, že sa musíme týmto územím zaoberať, je aj dôsledok toho, že mnohé z honov a jednotlivých vinohradov prestali byť chránené.“ Uviedol tiež, že na legislatívne zmeny bude musieť reagovať aj územný plán mesta.

Stanovisko Mestských lesov v Bratislave priblížil riaditeľ tejto organizácie – Ing. Vladimír Kutka: „Projekt sa nás bytostne dotýka, nakoľko situácia každej zo zamýšľaných lokalít bola vždy niekde na hranici s lesoparkom. Máme skúsenosti s rekreáciou, ktorá je u nás veľmi intenzívna, takže sme projekt privítali aj z tej stránky, že by vznikli ďalšie nástupy do lesoparku a možnosť rozptýlenia rekreácie. Ďalším prínosom je stabilizovanie územia z toho hľadiska, že nám stále hrozí zástavba či už existujúcich vinohradov, kde sa tlačí výstavba a takisto je tlak stavať aj pod lesom a postupne sa dostávať ďalej do lesa. Takže ak by došlo k realizácii tohto projektu, boli by sme len radi, lebo by došlo k ochrane aj lesoparku a rekreácia by sa rozptýlila aj do visutých záhrad.“ Aj ďalší účastníci diskusie vyjadrili presvedčenie, že práve Bratislavské visuté záhrady by mohli vytvoriť (devastáciou vinohradov postupne čoraz viac absentujúcu) fyzickú hranicu lesa – teda bariéru, ktorá by bránila zástavbe tlačiacej sa do vyšších polôh nad mestom. Za študentov, ktorí riešili túto lokalitu, sa vyjadrila študentka Fakulty architektúry STU v Bratislave Bc. Katarína Kačicová: „Poukázali sme na obrovský potenciál územia – Rosslerov lom, vinice, terasy... Dá sa tu naozaj spraviť krásny vysoko reprezentatívny priestor, ktorý môže osloviť verejnosť.“ Zároveň ocenila príležitosť ukázať cez projekt BVZ, že popri profesii architektov existuje aj krajinná a záhradná architektúra. Práve v spolupráci architektov s krajinnými a záhradnými architektmi vidí budúcnosť projektu BVZ prodekanka FZKI SPU v Nitre doc. Ing.arch. Roberta Štěpánková, PhD. Ochotu k ďalšej spolupráci na téme Bratislavských visutých záhrad zároveň potvrdila aj prof. Ing. Ľubica Feriancová, PhD. - vedúca Katedry záhradnej a krajinnej architektúry na FZKI SPU v Nitre.

Odbornej diskusie sa zúčastnil aj doc. Ing. Petr Kučera, PhD. – dekan najstaršej fakulty zaoberajúcej sa záhradníctvom a krajinárstvom na území bývalého Československa – lednickej Záhradníckej fakulty Mendelovej univerzity v Brne. Na margo ďalšieho pokračovania projektu po predstavení študentských prác STU v Bratislave a SPU v Nitre uviedol: „Možno by bolo dobré mieru splnenia zadania v jednotlivých variantoch trochu zröntgenovať. Keď sa zistí, že niektoré námety spĺňajú zadania lepšie, potom ich rozpracovávať v ďalšom stupni podrobnosti.“  Podelil sa zároveň o skúsenosti zo spolupráce akademickej sféry s verejnou správou a k téme bratislavského Podhorského pásu uviedol: „To územie je samozrejme fenomén Bratislavy. Jeho rozvoj má svoju historickú logiku. Nemyslím si, že ostane neurbanizované, pretože taký záver je v rozpore s tou logikou, a ide len o to, akou formou, akým spôsobom.“ Prof. Bohumil Kováč z Fakulty architektúry STU v Bratislave, na ktorej ústavoch sa témou Bratislavských visutých záhrad zaoberali v zimnom semestri akad. roka 2009/2010, uviedol: „Pri skúmaní malokarpatského svahu sa otvorilo veľmi veľa zaujímavých urbanisticko-krajinárskych otázok. Napríklad keď urbanizovať ten svah, tak kde a akou mierou, akým spôsobom zabezpečiť kontakty mesta s lesoparkom. Jedna zo zaujímavých otázok bola udržať hranicu lesa a v niektorých pozíciách ju dokonca priblížiť smerom k mestu. Snažili sme sa tiež riešiť problém odstránenia bariéry železnice. Študovali sme aj možnosti založenia vínnej cesty a zaoberali sme sa aj otázkami obrazu krajiny – ako toto územie vyzerá, keď sa naň dívame z mesta a aké výhľady na mesto poskytuje toto územie.“

Ing. Franz Chen z viedenského magistrátu prirovnal situáciu v Bratislave k situácii vo Viedni a k diskusnej téme povedal: „Aj vo Viedni predstavujú vinohrady istú nárazníkovú prechodovú zónu medzi husto zastavanými oblasťami a prírodným prostredím lesa. Za posledných sto rokov boli mnohé tieto plochy nenávratne stratené. Uvedomili sme si, že vinohrady sú kultúrnym statkom a dodávali tvár mestu. Viedeň je mestom vína a sme na to patrične hrdí. Vynakladáme mnoho úsilia a prostriedkov, aby zachované vinohrady boli lepšie využiteľné aj pre verejnosť. Bolo vytvorených viacero vínnych ciest, kde sa Viedenčania môžu rekreovať. Na svete existuje veľmi veľa miest bez vína a vinohradov a len málo miest s vinohradmi. Treba sa skutočne vážne zamyslieť nad tým, či teda chceme stratiť tie plochy, aby sa využívali na iné účely.“

Ing. Magdalena Horňáková zo Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu a z Komisie záhradných architektov pod Komorou architektov Slovenska k diskusnej téme povedala: „Oceňujeme nápad a snahu s týmto územím niečo robiť a spojiť kopec s urbanizovanou krajinou. Určite by bolo dobré lokalitu uchrániť, aby sa nezastavala. Objavil sa však istý skepticizmus ohľadom realizovateľnosti projektu v súčasnosti, či to nie je príliš veľké sústo.“ „Menšie sústa“ k realizácii odporučila aj Ing.arch. Karin Lexmann z Oddelenia územného plánovania (MAG). Prof. Bohumil Kováč (FA STU v Bratislave) na margo realizovateľnosti uviedol: „Ja mám skepsu vtedy, keď nemám víziu. Zmyslom našich povolaní je aj ponúkať spoločnosti vízie, aby spoločnosť o nich vedela diskutovať. Diskusia je základ demokracie a potom je všetko v našich rukách. Je to vec verejná. Považujem toto za veľmi potrebné predpolie práve k tomu, kým vznikne legislatívny nástroj.“ Vybudovanie napríklad aj menšieho parku po vzore študentských prác v danom území označila za reálne vedúca Oddelenia mestskej zelene Ing. Anna Galčíková (MAG) s upozornením, že je to však dlhodobejší projekt na viac rokov. „Záleží na ďalšom spracovaní projektu,“ dodala. Ing. Michal Kišša z Nadácie Pontis k projektu a jeho realizácii povedal:  „Som veľmi rád, že takáto diskusia je, aj takýto projekt a úmysel robiť niečo so zeleňou v meste. Určite by bol záujem firiem podporovať dobré veci, aj keď sú teraz aj pre firmy ťažšie časy s financovaním.“ Zároveň potvrdil, že súkromné spoločnosti na Slovensku sú ochotné významne podporiť kvalitné a transparentné projekty.

Účastníci diskusie sa zhodli, že v podobných projektoch by mal byť silným a účinným nástrojom v rukách mesta k stabilizovaniu významných lokalít práve územný plán. Prof. B. Kováč (FA STU) uviedol: „Mesto vlastní nástroj, čo sa v území môže a čo sa nemôže robiť.“ Dodal: „Ako vidíme napríklad vo Viedni, aj zelené plochy sa dajú podnikateľsky a komerčne využívať. Nielen s výstavbou sa dá podnikať. Trend v zahraničí je taký, že územný plán je podklad na to, aby mesto vedelo, ktoré pozemky má kúpiť na verejný záujem.“ Prof. Štefan Šlachta sa v tejto súvislosti zamyslel nad potrebou ochrany niektorých lokalít v intenciách územného plánu: „Zásadná pre budúcnosť je ochrana územia – to znamená mať perspektívu istého riešenia a tá musí byť podporená snahou toto územie ochrániť.“ Riaditeľ Mestských lesov v Bratislave Ing. Vladimír Kutka v otázke ochrany územia odkázal na dodržiavanie územného plánu: „Dovoliť iba tú výstavbu, ktorá je v danom území žiaduca.“ Vyjadril sa tiež, že mesto by malo zvažovať možnosť kupovať pre verejný záujem isté pozemky – na zeleň, parky alebo zalesnenie. Za veľmi vážny označil moment vlastníctva hlavný architekt mesta a povedal: „Na to, aby mesto kupovalo pozemky, skutočne potrebuje mať určité vízie. Predstavy, čo by v ktorých lokalitách chcelo mať. Z tohto pohľadu sa Bratislavské visuté záhrady môžu stať určitým vzorovým impulzom pre politiku mesta ako takú.“ V otázke stabilizovania územia Ing.arch. Joana Holčíková z Mestských lesov v Bratislave poukázala na existenciu viacerých nástrojov, ktoré to umožnia: „Kým dozrieme k financovaniu takéhoto rozsiahleho projektu, vieme zastabilizovať územie aj tým, že ho jednoducho zalesníme. Bude nám tam rásť tá vegetácia, ktorú potrebujeme jedného dňa pri formovaní týchto terás. Nemôžeme chcieť veľké záhrady bez vzrastlej zelene. A môžeme ďalej špekulovať, ako po častiach realizovať ten projekt.“

Za „scestné“ v súvislosti s projektom BVZ označil prof. Peter Gál (FA STU) miešanie pojmu visutých záhrad s hustou urbanizáciou. „Pod pojmom visutých záhrad vidím kultivovanú štruktúru architektúry a prírodných prvkov vo vyvážených pomeroch, ktoré poskytnú pridanú hodnotu pre obyvateľov mesta,“ uviedol. Tieto slová potvrdil aj jeho kolega z Fakulty architektúry STU v Bratislave prof. B. Kováč a doplnil: „Pre nás tým základným východiskovým prvkom bol práve prírodný prvok – vinohrad a jeho odkaz sa stal stavebným kameňom všetkých našich koncepcií.“ K otázke vinohradov a ich budúcnosti sa vyjadril aj vedúci Referátu environmentalistiky (MAG) Ing. Stanislav Tokoš: „Optimálne by bolo kultúrno-historickú identitu v Podkarpatskom páse zachovať. Vinohrady sú dlhodobou súčasťou obrazu mesta. Ale aký nastal stav? Zákon 313 z minulého roku registrované taxatívne chránené vinice pustil.“ Preto odporučil v ďalšom postupe prác „seriózne zvážiť v rámci územného plánu lokality, kde by to bolo najvhodnejšie“. Podľa jeho slov potom treba prejsť z ideovej fázy do zafixovania do územného plánu a následne do realizačných projektov. Do projektu BVZ navyše navrhol zohľadniť námet „lesnej školy“, v ktorej by mala mládež možnosť spoznávať na kraji lesa jeho prírodné prostredie.

Ing.arch. Karin Lexmann z Oddelenia územného plánovania (MAG) sa zamyslela na tým, či by pre lepšie chápanie tejto témy nebolo vhodnejšie pod názvom visutých záhrad prezentovať len štúdie čisto záhrad, a nie také koncepcie študentov, ktoré zohľadňujú zástavbu – hoci tým odzrkadľujú tlaky na tieto lokality. Prof. B. Kováč (FA STU) na to reagoval slovami: „Myslím si, že by sme sa ochudobnili, keby sme z tohto vysekli niečo a verejnosti prezentovali len park. Má zmysel verejnosti ukázať, tam kde sa dá stavať, ako stavať.“ Ing.arch. Vladimír Hrdý (MAG) potom spresnil, že ide stále o štádium hľadania, čo by z hľadiska funkcie mohlo byť medzi nástupným bodom Koliby a Peknou cestou: „Nástupná lokalita môže ísť cez kultúru, môže to byť čisto park, môže to byť vínna cesta, môže zísť les až dole, to sa hľadá...“ Zároveň označil za šťastnú myšlienku osloviť pri tomto hľadaní so spoluprácou práve vysoké školy. Ďalej uviedol: „Keď sa získajú reálne námety zo študentských prác, urobila by sa urbanistická štúdia s náležitosťami tak, aby bola prerokovania schopná. Po jej kladnom prerokovaní máme relevantný podklad nato, aby sme vstúpili do územného plánu.“

Prof. B. Kováč (FA STU) k ďalšiemu smerovaniu projektu povedal: „Úspešní budeme vtedy, keď dôjde k symbióze privátnych a verejných záujmov. Je to citlivá hranica celého územného plánovania. Aj preto vítam tento projekt, lebo keby žiadne vízie neboli, nevieme, o čom diskutujeme.“ Za dôležitú súčasť ďalších krokov preto označil práve širokú diskusiu o projekte a vyzval k jej pokračovaniu. Vstup verejnosti do diskusie vyzdvihol aj študent Fakulty architektúry STU v Bratislave Bc. Tomáš Hanáček, podľa neho práve tak môžu obyvatelia ukázať, že im nie je ľahostajné, čo sa bude diať s konkrétnym územím. Záujem o pokračovanie diskusie k téme Bratislavských visutých záhrad potvrdili aj zástupcovia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. Verejnosť môže svoje podnety k téme stále vyjadrovať prostredníctvom kontaktov internetovej stránky projektu alebo priamo do knihy podnetov sprístupnenej v priestoroch výstavy študentských prác v sále č. 5 Primaciálneho paláca.


 
Kontakt: Web editor
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 7.2.2010 / 7.2.2010

Kontext

Umiestnenie: Zložky dokumentov > O projekte > Aktuálne
 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.


webdesign & redakčný systém

Prihlásiť sa