Bratislavské visuté záhrady
Pomôžme vytvoriť nové dominanty Bratislavy
     

názov práce:  NIE PREŽÍVANIE, ŽIVOT!
autori:   Alica Beňová, Maroš Szelle, 3. r. bc. štúdia odboru Krajinná architektúra a krajinné plánovanie
vedúci práce:  prof.Ing.arch. Peter Gál, PhD., Ústav záhradnej a krajinnej architektúry


Filozofia riešenia – Únik: Zo všadiaľ sa ozývajú znenia zadaní, obmedzení, či ovplyvňovanie z rôznych strán, a praktické rady... ako dať tomuto územiu tú „správnu tvár“... možno sme ich opustili. Našim zámerom bolo totiž zhmatateľniť jednoduché poslanie – pomôcť človeku uniknúť zo zaužívaných koľají, zo všedného prežívania. Prežívanie totiž znamená pasívne žiť zo dňa na deň, snažiť sa nejako prežiť, to zn.: Chodiť do práce či školy, spať, zachovať rod, udržiavať základné biologické procesy v činnosti... a nič viac. Nič menej. Zatiaľ čo život je aktívny proces, ktorý nás má napĺňať, tešiť, učiť, obohacovať, rozvíjať našu osobnosť prostredníctvom širokej škály pocitov.

Keďže ide o marginálnu kontaktnú zónu s mestom, v našom návrhu sme sa snažili vytvoriť pre ľudí kontrast s urbanizovaným prostredím, vizuálny, funkčný i pocitový. Snažili sme sa zohľadňovať a prispôsobovať priestor vzťahom voči bezprostrednému kontaktu s osídlením mesta, ale i voči CHKO, vytvoriť akýsi prijateľný medzistupeň medzi týmito územiami, rozvíjať civilizačné faktory a pritom nepripustiť priamu zastavanosť mesta, ktorá expanduje a ochrániť ho pred ňou, a tiež umožniť spojenie s prostredím veľmi podobným prírodnému, nedovoliť zánik vinohradníctva, ako jednej zo základných čŕt nášho hlavného mesta, a taktiež sprostredkovať lákavejšie, ale i schodnejšie prístupy do lesoparku, prostredníctvom tohto územia. Nejde však len o tranzit (lepšie sprístupnenie lesoparku ľuďom), ale najmä o pobyt človeka v území, ktoré by malo byť schopné pritiahnuť nielen bratislavskú verejnosť, ale aj ľudí zo širšieho okolia.  

Program využitia územia: Náš návrh je rozdelený akoby do 4 celkov, a to časť severne od Rösslerovho lomu, venovaná aktívnej rekreácií v podobe terénnych cyklotrás, pričom si cyklisti môžu zvoliť stupeň náročnosti a taktiež si oddýchnuť na niekoľkých odpočívadlách. Vegetácia si zachováva skôr prírodný charakter s prirodzeným lúčnym porastom. Tiež sa tu nachádza kynologické cvičisko, ktoré je v meste nedostatkovou ustanovizňou a naň ďalej funkčne nadväzuje kynologický park určený pre voľný pohyb so psom vo vzrastlej stromovej vegetácií, takže by psy v iných návštevníkoch nemohli vyvolávať obavy. Časť južne od kameňolomu je venovaná skôr pasívnej rekreácií a okrasným parkovým úpravám, tvorí ju pešieho trasovanie, početné vyhliadky, náučný chodník s vinohradníckou tematikou  a tiež vínne pivničky poskytujúce okrem dobrého vína svoje priestory tiež na rôzne degustácie či iné udalosti. Samotný objekt Rösslerovho lomu sme venovali funkcií kultúrnej: usporadúvanie koncertov klasickej vážnej i modernej hudby s kamenným orchestriskom  a tiež príťažlivou možnosťou zísť prírodný skalný masív prostredníctvom vysunutej oceľovej konštrukcie vo funkcií chodníka, alebo naopak v určitých vyčlenených partiách vyliezť hore a zlaňovať. Nad skalným masívom je umiestnená vyhliadková terasa s ústrednou vybavenosťou územia s funkciou reštauračnou a administratívnou (pre tento areál). Znamená tiež stret všetkých druhov komunikácií. Západne od tejto vybavenosti sa nachádza jazdecký areál koncipovaný vo westernovom štýle zameraný na 3 funkcie: rekreačná (jazdecká turistika), rehabilitačná (hipoterapia) a športová (aktívne westernové jazdectvo), po čom tiež v urbanizovanom prostredí vládne akútny deficit, ruka v ruke s dopytom po aktivitách tohto druhu. V neposlednom rade sme sa ako dominantu územia snažili zachovať, či doplniť, všetky plochy zdravej vínnej révy, pre udržanie tohto ušľachtilého odvetvia hospodárstva v tejto lokalite, ktoré je pre ňu tak typické ako i pre celé mesto. Územie bolo minimálne „zakomunikované“ a tak sme sa snažili navrhnúť adekvátny komunikačný skelet s efektívnymi a výraznými napojeniami nie len v rámci územia a jeho programu, ale aj na pokračujúci Podhorský pás a taktiež na Bratislavský lesopark, čiže návštevník má možnosť sa dostať prostredníctvom pešej, cyklistickej a jazdeckej rekreačnej dopravy ďalej na Cvičnú lúku, Kolibu, Chlmec, Kamzík, či Snežienku, alebo jednoducho ďalej Podhorským pásom do ostatného riešeného územia  s možnosťou si cestu naplánovať vďaka informačným tabuliam so zobrazeniami trás, tvoriť okruhy a bezpečne sa vrátiť. Programové zastúpenie už samozrejme za hranice lesoparku nesiaha, spájajú nás s ním výlučne komunikácie. Bola navrhnutá tiež nová zberná komunikácia so záchytným parkoviskom i trasa mhd, kvôli lepšiemu prístupu do územia i k okolitým obytným štruktúram.

Chceli by sme tento návrh venovať všetkým ľuďom, ktorí sa túžia psychicky vymaniť spod nátlaku mesta a pritom byť stále súčasťou jeho organizmu.