Bratislavské visuté záhrady
Pomôžme vytvoriť nové dominanty Bratislavy
     

ÚSTAV URBANIZMU A ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA  
vedúci ústavu  :  prof. Ing.arch. Bohumil  Kováč, PhD.
    
Vďaka vynikajúcej orientácii a sklonitosti malokarpatských svahov vznikla na úkor lesa, ktorého hranica sa posunula do vyšších polôh, malokarpatská vinohradnícka oblasť. Na vinohrady boli naviazané jednotlivé sídla, ktoré vytvorili tzv. malokarpatský sídelný pás. Rozvojom urbanizácie tohto pásu, najmä Bratislavy, začali postupne niektoré vinohradnícke lokality zanikať, napr. priamo v Bratislave  v miestach vilovej štvrte. Morfológia terénu je totiž veľmi priaznivá aj pre zobytňujúce funkcie – tie však netvorí len samotné bývanie, ale všetko čo s ním súvisí vrátane zelene, športu, rekreácie. Po zrušení zákona o ochrane vinohradov sa otvára otázka, ako ďalej s vinohradníckou krajinou nad mestom. Tá sa postupom urbanizácie pozdĺž Račianskej ulice, ktorá urbanizácia napokon spojila Raču s mestom, dostala medzi lesopark a obytné územie mesta. Hospodárska funkcia vinohradov paradoxne predstavuje spolu so železnicou bariérový prvok väzby mesta a lesa. Otvára sa otázka stretu záujmov – urbanizácia krajiny verzus zachovanie viníc a kultúrneho dedičstva mesta ako súčasti jeho genius loci. Ide aj o to, aby majitelia viníc jednostranne nevyužili zrušenie zákona o ochrane viníc na komerčné ciele, ako naznačujú prvé signály expanzie obytnej výstavby v okolí Rače. Téma malokarpatských svahov vo vzťahu k urbanizácii bola vždy predmetom mnohých urbanistických štúdií. Môžeme povedať, že len vďaka neschopnosti panelovej výstavby ísť do svahov ostali v období socializmu vinohrady nad mestom ušetrené. Ale už v miestach miernejších terénnych pomerov vznikli sídliská Barónka, Komisárky, Krasňany...Vinohrady tu ustúpili z rovinatejších polôh.
       
Práce študentov Ústavu urbanizmu sa problematike malokarpatských svahov venujú v rámcoch širšej urbanistickej koncepcie od svahu nad železničnou stanicou (Stráže) až po Raču. V tomto priestore sa hľadajú polohy, kde a akou mierou je možné vstúpiť s urbanizáciou územia (predovšetkým s ohľadom na dopravnú obsluhu a väzby na obytné územia za železnicou), kde je vhodná transformácia súčasných produkčných viníc a ich terás na športovo-rekreačné a zotavovacie funkcie vrátane muzeálnej prezentácie vinohradníckej krajiny (spojené s múzeom vinohradníctva, ochutnávkami a predajom) a kde je možné aj ako doklad pôvodnej kultúrnej krajiny ponechať aj produkčnú funkciu viníc – teda hľadať novú aj  kultúrno-spoločenskú a náplň vinohradov ako genius loci mesta.
      
V tomto striedaní urbanizácie a prírodnej krajiny je viacero polôh, kde sa môže rozvinúť problematika „visutých záhrad“, presnejšie rôznych tematických parkov nad mestom na hrane lesoparku. Tu sa preferovali najmä polohy, s  výhľadom na mesto, ale aj na priehľady z mesta.
      
Vinič sa považuje v návrhoch ako rastlina, ktorá má dominovať aj v parkových a záhradných úpravách, ale aj na terasách a stenách objektov. Tie sú zväčša navrhované na princípoch tzv. zelenej architektúry, mnohé využívajú terén a ich zelené strechy tvoria verejne prístupné terasy. Urbanizované polohy využívajú najmä formy rodinných, niekde vinohradníckych domov a málopodlažnej bytovej zástavby. Zásadou tu je princíp verejnej priechodnosti územím. Dôležitým momentom riešení je hľadanie bohatšieho množstva prechodu územím z mesta do lesoparku. Tu študenti prinášajú námety na eko-premostenia železnice, lanovku od Mladej gardy ne kameňolom ako nástupné miesto do lesoparku... a tým výrazne posilňujú väzby mesta na lesopark. Zásadným cieľom projektu je minimálne udržať súčasnú hranicu lesa, študenti však poukazujú aj na potreby jej posunutia bližšie k mestu práve v prechodových polohách v trasách z mesta do lesoparku. Osobitnú pozornosť zaujal starý opustený kameňolom. Niektoré návrhy poukazujú na jeho originálnu faunu aj flóru (náučné funkcie), iné ho využívajú ako polohu vhodnú na rôzne iné účely ( kultúra, rekreácia...).

Dôležitým momentom v urbanizovaných aj neurbaniziovaných častiach (hoci aj prírodný alebo park je urbanizačný resp. civilizačný prvok) je požiadavka na zadržiavanie vody v krajine. Na tejto územnej politike sa musí podieľať každý objekt, ale aj každá spevnená alebo nespevnená časť územia.
       
Na vyššie uvedených princípoch študuje možnosti visutých záhrad jedna práca aj v lokalite vinohradov nad Líčším údolím medzi Mlynskou dolinou a Karlovou Vsou - Kútikmi.


prof. Ing.arch. Bohumil  Kováč, PhD.